Brillová Ivana

Ivankina láska k spevu sa začala v kostole. Dievčatko zo Šarišského Jastrabia sa dostalo do gréckokatolíckej cerkve, kde jej dedko pôsobil ako kantor. „Mama ma posadila do prvej lavice k dedkovi, že tu budeš sedieť, toto bude tvoje miesto,” spomína mladá folkloristka, „No a dedko začal spievať, silným hlasom, čo ma ako malé dieťa najprv prekvapilo, no postupne sa mi to čoraz viac páčilo. Keď som sa naučila čítať, dal mi dedko do ruky knihu, aby som spievala s ním.” Približne v tej dobe sa u nej začala prejavovať láska k spevu, ktorá sa ešte viac rozvinula na základnej škole, kedy sa stala súčasťou folklórneho súboru Jastrabčan.

V súbore sa začali jej zlaté časy. Nielen, že zistila, že jej spev sa iným páči, ale tiež precestovala kus Slovenska, Poľska, ba dokonca nahrala CD, čo bol vtedy viac ako unikátny zážitok. Navyše cédečko súbor nahrával s hudobným telesom Ondreja Kandráča. „Bolo to úžasné, Ondrej je úžasný hudobník, zanietený pre vec. Režíroval nahrávanie, som naozaj vďačná, že som mala možnosť byť súčasťou tohto diela,” hodnotí a zároveň sa smeje, že dievčatá vtedy neboli zaľúbené do Ondra, ale do kontrabasistu Martina „Lega“ Leška.

Mama a babka šikovnú speváčku od malička podporovali. „Kúpili mi prvý kroj, boli doslovne nadšené,” smeje sa a dodáva, že v rodine v tom čase žiadny iný folklorista nebol, až o dva roky sa pripojila sesternica. Po ukončení základnej školy nastúpila na strednú školu v Lipanoch, kde sa opäť stala súčasťou folklórneho súboru: „Precestovali sme Slovensko, Poľsko, Taliansko, Čechy, Ukrajinu…” A v tomto období stretla aj svojho súčasného manžela Mira. „Páčil sa mi, on práve končil strednú školu, ja som začínala. Išla som za ním, že či by sme sa nemohli kamarátiť, spoznať sa. A buď z toho niečo bude, alebo z toho nebude nič,“ spomína. Vyšlo to a Ivana po ukončení strednej školy išla študovať na Ekonomickú univerzitu do Bratislavy, rovnako ako jej priateľ Miro.

Počas štúdia na vysokej škole sa náhodou dostala do rusínskeho folklórneho súboru Ruthenia. „Potrebovali záskok na vystúpenie k 5. výročiu súboru. Bol to úplne iný rozmer folklóru. Pochopila som, aký význam majú všetky tie veci, čo všetko tie pesničky, oblečenie a zvyky znamenajú, prečo to tak je. Pedagógovia sa nám snažili všetko vysvetliť,” hovorí speváčka. Okrem toho tu Ivana spoznala veľa nových kamarátov, ktorí sa jej stali prakticky rodinou: „S folkloristami sme si takí blízki, že viem, že keby sa čokoľvek dialo, tak im môžem aj o polnoci zavolať a mám istotu, že prídu, pomôžu.”