Cikker Ján • Inštrumentálna tvorba

JÁN CIKKER (29. 7. 1911 – 21. 12. 1989) je mimoriadnou skladateľskou osobnosťou 20. storočia v celosvetovom meradle. Svedčia o tom mnohé oficiálne domáce i zahraničné uznania (Slovenská národná cena, Herderova cena Viedenskej univerzity, Medzinárodná cena UNESCO za mimoriadny prínos do svetovej hudby a i.). Mnohé z jeho opier mali veľký úspech na svetových operných pódiách. V jeho umeleckej duši pôsobilo celé univerzum záujmov, podnetov, inšpirácií, vychádzajúcich z národného a všeľudského. Práve to národné a nadnárodné tvorilo dvojjedinosť nielen celej Cikkerovej tvorby, ale aj jeho života. Emocionalita a etika v jeho diele dominovali a boli vždy vyvažované dokonalou profesionalitou. Ján Cikker vstúpil do slovenského hudobného života v čase, keď na Slovensku vznikal základ modernej slovenskej hudobnej tvorby. Ako najmladší z trojice Moyzes – Suchoň – Cikker obohatil výrazovú škálu mladej slovenskej hudby temperamnetnou a zároveň hlbokou a úprimnou emocionálnosťou. Hudobná verejnosť s veľkým záujmom prijala jeho Jarnú symfóniu op. 15, venovanú učiteľovi Vítězslavovi Novákovi, u ktorého absolvoval majstrovskú školu po ukončení štúdia na pražskom konzervatóriu. Na štúdium na tejto prestížnej hudobnej inštitúcii sa hlásil ako autor viacerých opusov, o.i. Scherza pre sláčikové kvareto, ktoré napísal ako 19-ročný. Svedčí o Cikkerovej pripravenosti na toto náročné štúdium i o zvládnutej kompozičnej technike a skladateľovej invencii. Skladba má jednoduchý rondový charakter – k úvodnému Allegru scherzandu, využívajúcemu typickú scherzovú kompozičnú techniku – transpozíciu motívu o čistú kvartu nadol, sa navracia po Triu I. Meno mosso i Triu II. Meno mosso, rubato.
GM