Pesničky som začal písať, keď som od otca vydrankal prvú akustickú gitaru. Naliehavý pocit umeleckej sebarealizácie ma premohol hneď po prvom vypočutí albumu Nirvana - Unplugged in New York - to sa písal rok 1998. Chcel som byť ako Kurt a mať slávnu kapelu. Zbehol som rýchlo o dve poschodia nižšie a s Jožom sme sa dohodli, že keďže ja som už gitarista, on bude bubeník... aj keď na bicích predtým nikdy v živote nehral. Tento nápad sa mu pozdával, veď kto by nechcel byť bubeník?! Chýbala nám už len basa... tak sme zbehli na prvé, zazvonili Mišovi a ponúkli mu miesto basáka v našom novom bande. Mišo sa hneď chytil... Veď kto by nechcel byť basák? Už o pár minút neskôr sme boli kapela - Jožo so svojou sadou vankúšov pokrytou časopismi (aby to lepšie plieskalo), Mišo s podladenou gitarou (akožebasou) a ja - gitarista a spevák! Presne vtedy sa to stalo - túžba aj nevyhnutnosť písať vlastné veci sa stala realitou. Odvtedy sme hrali... Zostavy, názvy kapiel aj žánre sa časom menili, ale kamaráti zostávali a pribúdali... A stále som si písal, väčšinou do šuplíka... Keď sa jedného dňa šuplík napnil a pesničky začali vypadávať von, pochopil som, že sa pýtajú na svet. A tak sme dnes tu - na INTERNETOCH!!!