"Tento album pre mňa znamená určitú bilanciu pre päťdesiatnika prirodzenú. Keďže sme ho pripravovali s generačne blízkymi priateľmi, zaznieva v ňom istá nostalgia, no verím, že i nadhľad nad naším vekom, životom, snami a vzťahmi... a práve univerzálna téma lásky v jej mnohých podobách by mohla osloviť aj poslucháčov z iných generácii. A ani názov albumu netreba chápať ako rezignáciu, či rozlúčku; odkazuje na môj obľúbený film „Posledné tango v Paríži“ a zároveň v sebe nesie nádej, že každý koniec je zároveň novým začiatkom – či už nového vzťahu alebo životnej etapy... a nech sa už poslucháči albumu práve nachádzajú v akejkoľvek životnej fáze a situácii, dúfam, že im s týmito piesňami bude príjemne."